Don’t worry, be happy – môj príbeh s chrobákom :)

Hovorí sa, že najlepšie a najvtipnejšie príbehy tvorí sám život. Jeden taký sa mi stal nedávno a sama by som ho lepšie nevymyslela. Dúfam, že sa pobavíte aj vy :)

Cestou z práce som sa zastavila na čerpacej stanici, aby som doplnila nádrž svojmu tátošovi. Keď už som ju mala naplnenú a chystala som sa zložiť čerpaciu pištoľ, zbadala som na stojane chrobáka, ktorý sa trepal hore nohami a točil dookola, akoby tancoval break dance. Pomyslela som si, že aký fajný „pancieráčik“ a aj keď z duše neznášam hmyz, mala som potrebu mu pomôcť. Lenže, do ruky ho nechytím ani za svet a nič, čím by som si pomohla, som nemala poruke. V tom ma osvietila myšlienka, že to skúsim kľúčom od auta. Veď to bude hračka, postrčím ho trocha, otočím a bude, no nie?  Vážení, ako sa ukázalo, toto bola fatálna chyba!!! Pancieráčik totiž zostal zavesený na kľúči, akoby to bolo steblo trávy! Nasledovala panika, chcela som ho striasť z kľúča čo najskôr a tak to aj dopadlo – neuveríte, ale ten všivák dokázal lietať a sadol mi rovno na čelo! Viac mi nebolo treba – ja, najväčší nepriateľ hmyzu, som začala skákať ako zmyslov zbavená! Vôbec som vtedy neriešila, že mám krátku sukňu a vysoké podpätky – dokonca ani to, že za mnou sedí a čaká v aute fešný tridsiatnik, ktorý s otvorenými ústami sledoval, čo to tam stváram za kúsky. Chrobáka som samozrejme zo strachu zhodila na zem a nechtiac udupala. Hlavne, že som mu predtým chcela pomôcť :)

Rozcuchanú ofinu som si šmahom ruky upravila, zobrala kabelku a akoby nič som sa vybrala k pokladni. Keď som vošla dovnútra, privítal ma pumpár s flegmatickým úškrnom: “To musela byť minimálne anakonda, čo vás napadla!” Po niekoľkominútovom smiechu ma ale ubezpečil, že ani on nemá rád hmyz – jemu sa hnusia najmä potkany :) :)

Vaša adminka :)

Komentáre (1)

ako keby som o sebe citala ! :D aj ked..asi by absentovalaprvotna potreba pomoct mu. :)

Napíšte komentár