Čo všetko dobré či zlé ste zažili na dovolenke?

Niektorí z vás ste sa z dovolenky možno práve vrátili, iní sa možno ešte len chystáte, alebo aj nechystáte. Tak či onak, zážitkov z dovoleniek (aj tých bývalých) máme zrejme viac než dosť a zaiste sa medzi nimi nájdu aj tie bizarné, z ktorých nám možno vtedy do smiechu nebolo, no dnes sa na nich z chuti zasmejeme :)

Jedným takým zážitkom bola pre mňa cesta do španielskeho letoviska Tossa de Mar s rodičmi – písal sa rok 1992 a mňa hádzala nesmierna puberta :) Otec išiel do Španielska pracovne a zvyšok rodiny sme si spravili letné prázdniny pri mori. Auto a príves mama nabalila tak, že hrozilo otvorenie dverí na kufri počas jazdy a stratenie prívesu kvôli jeho preťaženiu :) Áno, dobre čítate, na tú viac než 24-hodinovú cestu sme sa vybrali autom s prívesom, takže naša priemerná rýchlosť bola asi 80 km/h. Vonku bolo asi tak 300 stupňov, brat mal vtedy niečo cez rok, takže o „vôni“, ktorá sa občas šírila z jeho plienky počas sedenia v autosedačke ani písať nejdem :) Ale vráťme sa ešte k tomu, ako sme sa snažili naložený(!) príves napojiť na ťažné zariadenie. Výsledok? Otec si natiahol brušný sval tak, že pol dňa dokola opakoval, že má pruh…

Taká normálna rodinka bola už vo Francúzsku niekde za Montpellierom, keď sa zahlásilo, že otec už nevládze, tak sa ubytujeme. Lenže nájsť nejaký hotel s parkoviskom priamo pri objekte bolo odrazu nemožné. Neuveríte, ale asi až po pol hodine sme natrafili na hotel pri ceste s bungalovmi – keby sme vedeli, že čo nás čaká, určite by sme pri prejazde pridali a nezastavili :)

Na recepcii nás privítala žena po 60-ke v zástere, už vtedy sme mali utekať! Po dlhšom dorozumievaní sa v nemčine s francúzskym prízvukom otec zaplatil a namierili sme si to do reštaurácie, kde nikto nebol!  Takéto znamenia netreba prehliadať, ale ako sme sa usadili, bol už pri nás čašník. Z jedálneho lístka sme si čo-to povyberali, k polievke sa zapýtali pečivo. Vystrašený čašník zbledol: „Pečivo? Áááno, hneď to bude.“ Odišiel a ako tak pozeráme von oknom, vidíme, že čašník sadá do auta aj s košíkom na pečivo. Keď sa o pár minút vrátil a z auta vystúpil aj s pečivom, rodičia sa už šklbali od smiechu.  Aby bolo veselšie, objednalo sa červené víno. Čašník doniesol a položil na stôl, no bolo so zátkou. Na prosbu, aby ho otvorili zareagoval odchodom od stola do kuchyne.

O pár sekúnd sa dvere na kuchyni doslova rozleteli a v nich sa zjavil kuchár šesťdesiatnik (ako sme sa neskôr dozvedeli, manžel tej recepčnej so zásterou a majiteľ hotela zároveň), prišiel ku stolu v kuchárskej zástere od krvi a víno otvoril čudným nástrojom. To, ako sme sa potom pučili od smiechu, sa ani opísať nedá. Večera stála za milú Jarmilu (veď ste hádam nečakali niečo iné, či?) a nastala chvíľa chek-inu.

Prízemný bungalov nevzbudzoval na prvý pohľad hrôzu, no tá prišla hneď po otvorení dverí. Na zemi ako aj na všetkých stenách boli tmavomodré koberce! Väčšiu interiérovú depresiu som nevidela :) Keď sme odhrnuli posteľnú prikrývku, bolo to ako v horore! Tmavé vlasy, chlpy a čierne lezúce chrobáky o veľkosti asi 3 cm! Tie chrobáky sa akoby vyrojili a odrazu boli všade! Otec sa naštval, vypýtal od mamy zapínací špendlík a kúsok papiera. Nechápali sme, že k čomu mu to bude. Na lístoček napísal veľkým MERCI a zapínacím špendlíkom prebodol jedného z chrobákov a zapichol do steny hneď nad posteľ. Ten krik, čo potom narobil, si zapamätali hádam navždy :) Horor hotel sme opustili tak rýchlo, ako sa len dalo a dodnes na to spomíname so smiechom, že kam všade sa môže človek dopracovať :)

A aké dobré či zlé situácie ste zažili vy na dovolenke? Ak ste to aj odfotili, podeľte sa s nami o vaše zážitky. V našej aktuálnej súťaži môžete dokonca získať skvelý roztok na šošovky, tak neváhajte a zapojte sa, máte na to už len dnes a zajtra!

Do skorého písmenkovania,

Vaša adminka :)

Napíšte komentár